Malá Ebi mala 5 rokov, keď som sa s nimi vďaka facebooku zoznámila. Má vážne chorého bračeka Sebiho. Práve túto nedeľu (1.12.2019) ste si mohli ich príbeh pozrieť v relácii V siedmom nebi. Sebi má 2,5 roka. Stará sa o neho detský mobilný hospic Svetielko nádeje už niekoľko mesiacov.
Ebi je nádherné a citlivé dievčatko, ktoré sa dennodenne stáva súčasťou boja o život svojho malého, milovaného bračeka. Prichádza tak o bezstarostné detstvo, ktoré bolo mnohým z nás dopriate. Možno nie so všetkým, po čom sme túžili, ale určite sme sa nemuseli dívať na resuscitácie svojich súrodencov. Väčšina z nás isto nie. Z jej pohľadu cítite vyspelosť dospelého človeka. Len jej vzhľad vám pripomína jej krehkosť.
Keď som sa minulý rok dozvedela, že sa Abigail rozhodla na svoje narodeniny vyrobiť zo škatuľky kasičku, ktorá bude určená pre Svetielko nádeje, bola som dojatá. Mala totiž v pláne vhodiť do nej peniaze, ktoré dostane od svojich gratulantov. A aj vhodila. Neuveriteľných 174.- eur. Mohla si za ne kúpiť krásnu Barbie. Alebo Lego. Alebo domček pre bábiky, či korčule, alebo obrovské auto pre Sebiho. Čokoľvek. No ona sa rozhodla svojich 174.- eur dať chorým deťom. Lebo to potrebujú viac ako oni.
Svetielko nádeje pomáha ťažko chorým deťom zvládnuť náročné chvíle počas liečby onkologického ochorenia. Hoci Sebi nie je onko pacient, má tak závažné diagnózy, že sa o neho stará personál detského mobilného hospicu, čo je jedným z projektov svetielkáčov, ako ich familiárne a priateľsky mnohí volajú. Starajú sa teda nie len o onkologicky choré deti, ale aj o deti s rôznymi závažnými diagnózami, kde je ich život v ohrození.
Ebi to chápe, pretože si to zažíva na vlastnej koži. Spolu s maminkou, ockom, aj Sebim. Vedia, čo im choroba do ich života priniesla, vedia, čo im berie. Spoločné chvíle sú vzácne, aj manželský život je ako na hojdačke, pretože zvládať psychický nápor bez ujmy na vzťahoch, je náročné. Maminka Mirka si uvedomuje, že ukracuje aj Ebi o svoju prítomnosť, no nie lásku. Verí, že raz jej to vynahradí. A vie, že Ebi to pochopí.
Osobne si myslím, že Ebi to chápe už teraz. Je rozumná, je starostlivá a hoci je to ešte dieťa, uvedomuje si, že vo svojom trápení nie sú sami. Že aj iné deti bojujú o svoj život. Že to, čo im môže pomôcť, nie sú hračky, ktoré by im mohla posunúť, ale peniaze, vďaka ktorým sa o ne starajú tí, ktorých neplatí štát, nemocnice, ale my, obyčajní ľudia.
Tento rok Ebi oslávila 6 rôčkov. A opäť vyrobila kasičku, obalila ju, napísala na ňu svoje meno a výťažok opäť venovala Svetielku nádeje. Úžasných 182,- eur.
A ja, keď si potom sadnem pred konateľov firmy, ktorí hovoria, ako sa nedá, uvažujem... Horšie je, keď si vypočujem, ako sa o podobné organizácie majú postarať tí defraudanti hore, ktorí jeho, ako podnikateľa len ukracujú doslova o všetko. Áno, rozumiem. Pretože vieme, ako to tu funguje. Ale ak nás budú zachraňovať malé deti, alebo ak nám budú prispievať z debetných účtov ľudia svojimi poslednými dvoma eurami, ak budú suplovať mocných a tých, ktorí by mohli pomôcť, ale nechcú nájsť spôsob, tak sa ďaleko nedostaneme. Ak budeme nadávať na štát a sami si nepomôžeme, tak kto? Môžu za to tie malé deti? Alebo chorí ľudia? Môže za to ten, čo si už ozaj nedokáže pomôcť sám? Veď niekedy stačí tak málo... Napríklad 2%, ktoré nikoho nič nestoja. Alebo zmluva, ktorá môže ísť do nákladov spoločnosti. Alebo zbierka zamestnancov- napríklad urobiť im v roku hodinovú mzdu- zbierku na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Alebo ak má firma 1000 zamestnancov a viac, stačí sa s nimi dohodnúť, že 1- euro mesačne, polročne, či ročne pôjde na dobrú vec... Kto by nebol za?
A to nie sú moje nápady. Mnohé z nich totiž rozbehli firmy, ktoré nemajú veľa možností ako pomôcť, napriek tomu mali snahu nejaký spôsob nájsť. A našli.
Ak chcete pomôcť a prispieť Svetielku nádeje aj vy, páči sa: https://www.ludialudom.sk/profil/detail/15404
Pre viac informácií ma pokojne kontaktujte na ingrid.skropekova@gmail.com