Som žena, mám maternicu, mám dve deti, dve tehotenstvá, žiadny potrat, ani interrupciu Chvalabohu, nič také som nikdy nemusela riešiť- teda potrat a interrupciu. Ale práve to je to, čo mi ako žene, matke, sexuálnej partnerke, bráni nútiť iných rozhodnúť sa. Fakt, že JA SOM NIKDY v tejto pozícii nebola. Prečo by teda mali rozhodovať za NE iní?
Nenávistné, zlostné komentáre pod článkami, príspevkami opäť rozdeľujú ľudí na dobrých a zlých. A ja sa zamýšľam.
Som veriaca a keď sme išli mať s manželom svadbu, katechétka si nás zavolala, aby nás poučila o sexuálnom živote. Žiadna antikoncepcia, prezervatívy, prerušovaná súlož, len počítanie plodných a neplodných dní. Hm. Už mi nevedela poradiť, ako na to, keďže mám syndróm polycystických vaječníkov a teda nepravidelný cyklus, kedy si plodné a neplodné dni človek nevie vypočítať.
Veľa ľudí je za pochod vďačných, lebo vlastne bojujeme za nezabitie dieťaťa. Bože, mať dieťa vo svojom tele, je ten najväčší dar, aký som mala možnosť 2x zažiť. Cítiť jeho pohyby, uvažovať a predstavovať si, ako vo mne rastie, ako si cmúľa pršteky, počuť, ako mu bije srdiečko... No aj tak by som sa neodvážila INEJ ŽENE rozkázať.
Je hriechom zabiť dieťa? Bezpochyby áno...
No zároveň sa pýtam, či nie je povrchné zabrániť jeho narodeniu súložou mimo neplodných dní? Nie je to to isté, ako použiť kondóm a potom to šupnúť do koša? Antikoncepcia zákaz, prezervatív zákaz, prerušovaný styk tiež, ale je v poriadku sexovať mimo plodných dní. Hm.
Nuž neviem. Nerozumiem tým vraj 50 tisícom ľudí, čo sa nechali zviezť na akciu, lebo sú proti potratu. Ono sa niekedy treba aj zamyslieť. Niekedy stačí otázka a keby sa jednalo o mňa? O moju dcéru, matku, ženu, že nemusí ísť len o neplánované tehotenstvo po dobrovoľnom styku, kedy ani ja nemám problém povedať:
Sexovali ste a čakáte dieťa? Tak nech sa páči, na dôsledky bolo treba myslieť predtým.
Ale sú aj iné dôvody.
Ozaj a tiež mi nejde do hlavy, že tu sa bojuje za život nenarodeného dieťaťa a keď sa z neho stane (áno, nestane, viem- buď ním je, alebo nie je) homosexuál, nepustíme ho do kostola, resp. neželáme si, aby tam prišiel a nedajbože sedel vedľa nás. Miešam hrušky s jablkami? Nie. Len mi nejde do hlavy, že v tomto maličkom štáte si toľko protirečíme. Len sa pozrite pár mesiacov dozadu, ako sa kde hovorilo o homosexuáloch , prisťahovalcoch, emigrantoch a dnes tu pochodujeme za život. A nevieme sa rešpektovať ani už keď sme tu, narodení.
Tak ja len toľko: nik nemá právo, žiadny muž, žiadny katolík, evanjelik, žid, žena, priateľ, nepriateľ, lekár, kňaz hovoriť im do toho, ako sa rozhodnú. Pred Bohom nebudú stáť oni. No verím, že Boh je tak láskavý, že ich dôvody chápe viac, než ONY SAMÉ. Môžu im pomôcť rozhodnúť sa, povzbudiť, no konečné rozhodnutie musí urobiť ten, kto si celý život a možno aj potom zaň ponesie následky...