Mám 375 dubákov, 220 modrákov a 98 bedlí. Spolu 693 kúskov. Kto má viac?

Autor: Ingrid Škropeková | 26.8.2019 o 8:41 | (upravené 26.8.2019 o 11:49) Karma článku: 10,06 | Prečítané:  7931x

Začína nám hubárska sezóna. A spolu s ňou sa začínajú pretekať hubári v tom, kto má v kufri auta toho viac. Mimochodom, prepočítali ste v nadpise, či sedí súčet?

Tak, ako každý rok, začínajú sa množiť fotografie hubárov s plnými kuframi nazbieraných kúskov. A najlepšie rovno s číslom, koľko ich presne je. Zdá sa mi to zvláštne.Nemá byť prechádzka v lese spojená s relaxom, vyčistením hlavy, radosťou z každého nájdeného hríba, či huby? Nemáme sa  v lese stíšiť, vnímať vôňu podhubia, ihličia, machu, nasávať vlhkosť vzduchu? Nemali by sme sa kochať majestnátnosťou nádherných, pevných, mocných pňov vysokých stromov, ktoré sa s hrdosťou vypínajú až k nebu?

Zbožňujem dívať sa hore na vrcholce ihličnanov, sledovať, ako sa dotýkajú jeden druhého.

Teším sa z veveričky, ktorá na nás zhadzuje šišky.

Zľaknem sa praskajúceho konára neďaleko a s búšením srdca sledujem, či nevidím zvieratko, ktoré by som osobne nerada stretla, lebo sa ho bojím aj v ZOO.

Pomaly kráčam horou, ktorú nám ešte nestihli celú spíliť a s radosťou sa skláňam k prvému hríbiku, ktorý som našla. Pozdravím sa mu spevavým „ahooooj“, kľaknem si, vyberiem, vkladám do košíka a idem ďalej... Niekedy sa ho spýtam, či tam nemá kamošov...

Z tváre kedy-tedy zotriem pavučinu. Ešteže mám na sebe maskáče, ktoré som neromanticky našla ako darček pod stromčekom. Ukazuje sa, že to bolo doposiaľ to najlepšie obdarovanie od manžela. Chráni pred vlhkosťou, chladom aj teplom, pred komármi, ostrými konármi... A kanady dokonale zaisťujú stabilitu nohy na akomkoľvek povrchu. Raz som čľupla do bažuriny až po kolená. Tak som sa zľakla, že som si ani nestihla premietnuť svoj život pred očami, skôr som sa snažila odtiaľ dostať.  Týždeň po tejto udalosti Petra Polnišová v istom seriáli skončila asi na tri dni v podobnej bažurine, s košíkom nad hlavou. Prežila vďaka tomu, že ju našli a že schrúmala huby, ktoré v košíku mala... Mne sa podarilo nohu vytiahnuť úplne suchú. Vďaka oblečeniu a obuvi. Aj som sa pobavila, že keby som tam umrela, tak od krku dole by ma vytiahli suchú.

Jednoducho, v lese vnímam všetko. Okrem času a počtu nazbieraných húb. Domov nikdy nejdem naprázdno, aj keby som mala niesť len jeden hríb. Naposledy to bolo pár brezáčikov, zo štyri kuriatka.


Aj takto sezónu začíname. Po troške si prinesieme stále a po sezóne mám asi päť trojlitrových pohárov, z ktorých vždy tri posúvam ďalej.
S láskou, hrdosťou, vďakou za každý jeden hríbik, ktorý mi hora dá.
Som ešte nehubár, veľa ich nepoznám, nemám svoje miesta, no aj tak som spokojná.

Aj bez počítania. Pretože si neviem predstaviť, že vbehnem do lesa, nazbieram za kufor, stihnem to zrátať, dať na facebook a ešte ich stihnem aj všetky seriózne spracovať. Ale ktovie. Možno preto, že sa mi to ešte nestalo. No ani si také zatemnenie mysle neželám.

Prajem všetkým pokojnú, krásnu a v zdraví prežitú hubársku sezónu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.

CYNICKÁ OBLUDA

Ďakujeme ti, Boris Kollár!

Vláda Smeru už mohla byť minulosťou, ale úžasná politická intuícia Borisa Kollára ju zachránila.


Už ste čítali?