reklama

Nechať umierať človeka na chodníku? Nuž, nie je to psík, ani túlavá mačička, tak čoby nie.

Až ma zamrazilo, keď som si toto prečítala. Keby to bol psík, alebo mačka, už mu hľadajú domov. Desivé!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (66)

Taká nervózna som, ako už dávno nie. Nahnevaná? Zlostná? Sklamaná? Ja ani neviem. Je pre mňa nepochopiteľné a absolútne neprípustné, môj mozog mi to ozaj neberie, že ľudia nechali človeka dlhých 36 hodín ležať len tak na chodníku bez povšimnutia. Článok o tom, čo sa stalo, si môžete prečítať po kliknutí na tento odkaz. A komentár o tom, že keby to bol psík, alebo mačička, pomoc by dostal, ma dostal do kolien.

Nerozumela som nikdy zachraňovaniu psíkov a mačičiek. Milujem zvieratká, psíka mám aj ja, aj mačičky sú rozkošné, ale kde sme sa to dostali, ak viacerí ľudia cítia, že ich dávame na prvé miesto? Preto, že sú to nemé tváre? Vždy to boli divé zvieratá a vedeli si poradiť. Vedeli si s nimi poradiť aj staršie generácie... Dnešná spoločnosť len zachraňuje a všetko prerastá cez hlavu. Hodnoty sa menia, človek sa človeku odcudzil. Zachraňujeme mačky a na chodníku nechávame umierať človeka s mŕtvicou bez toho, aby sme sa na neho čo i len pozreli?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svetu vládnu predsudky. Vidím človeka na zemi, tak je to buď ožran, alebo bezdomovec a najlepšie a istotne oboje. A keby aj bol? Radšej ho prekročím a vezmem do náručia mačičku a tak si pohladkám ego, že dobro predsa len robím?

Už keď som bola malá, som volala mamu k človeku pred našim panelákom. Bol to alkoholik, poznali sme ho, na jednom oku mal vytetované NEBUDIŤ a na druhom SPÍM. Bol to bývalý kriminálnik, bol v base, neviem prečo, a keďže som ho vnímala ako dieťa, bol pre mňa strašidelný. No keď spal zvalený pod stromami, volala som k nemu mamu, aby ho pozrela, či žije, dýcha...

Raz som išla autobusom a z kríkov na sídlisku trčali nohy človeka. Ľudia chodili okolo. Bolo nejako poobede. Hovorím si, že nepokazím nič tým, ak mu zavolám pomoc. Volala som na políciu a ako prvé som povedala, že pravdepodobne im to niekto už hlásil, videla som človeka na chodníku, nech preveria, či je v poriadku. Nuž. Nik im to nehlásil. Len ja z autobusu. Poslali hliadku a záchranku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj syn keď mal 14 rokov mi po príchode domov hovoril, že volal políciu k ujovi na chodníku, ktorému nik nepomohol. Vieš mami, ja som si spomenul, že ty si vždy hovorila, že nikdy nevieš, čo je tomu človeku a treba mu pomôcť.

Ľudia, nebuďme hyeny. Ja som tiež prekonala mŕtvicu. Keď ma vyvalí ešte raz niekde na chodníku, prekročíte ma? Matku dvoch detí, lebo je možno ožratá? A keby som aj bola na mol? Čo ak som sa opila po prvý krát? Čo ak som potrebovala, síce hlúpo, ale vyčistiť hlavu a proste som to prestrelila? Necháte ma tak? Nechali by ste tak svojich blízkych?

Milí priatelia, nespasíme svet, ale obyčajné samozrejmé veci a pomoc patria k životu. Nasávame všetko negatívne, čo nás ovplyvňuje. Nestrácajme prosím cit. Nenechávajme človeka umierať len preto, že si myslíme... niečo. Čokoľvek. Že mu už volali pomoc, že je opitý... Urobme to minimum zdvihnime telefón, vytočme políciu a oni sa postarajú, ak sa vy bojíte...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nestavajme pred človeka zvieratá. Prosím.

Ingrid Škropeková

Ingrid Škropeková

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  49x

Najlepším spôsobom ako sa nájsť, je stratiť sa v službe iným. *Mahátma Gándhí Píšem o živote, reálnych situáciách, ktoré denne zažívam. Moje názory, či moralizovanie nemusia byť vždy tým naj, ale tiež som len človek.​Verím v dobro ľudí a v to, že jadro každého z nás tvorí chuť pomáhať iným.​Som vyštudovaný sociálny pracovník a svoju profesiu nadovšetko milujem. V odbore pracujem roky. Ako dobrovoľník s ľuďmi bez domova, zdravotne ťažko postihnutými, autistami, či rôznymi ľuďmi v ťažkých životných situáciách. Od roku 2015 pracujem pre detskú onkológiu ako fundraiser.​Skúsenosti čerpám zo života.Viem, že nič neviem.​Najšťastnejšia som, keď môžem byť niekomu nápomocná.Som darca krvi a niet nad pocit po odbere.​Robím to, čo môže urobiť takmer každý z nás a teda nie som výnimočná.Mám veľa chýb. A robím aj tie pravopisné.Ak niekomu ublížim, často je to nevedomé a mrzí ma to viac, ako samotného dotknutého. Teda podľa rôznych múdrych ľudí a kníh som vlastne nevyrovnaný človek.​Dôležité však je, že stále som človekom a nechcem, aby vo mne zanikla ľudskosť.​Taká som. Inak som matka dvoch synov, manželka skvelého muža a sme taká obyčajná rodina trápiaca sa s hypotékou, splátkami a problémami dnešnej doby.​Ale sme vďační aj za to. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu